Abeceda

Abeceda esperanta sa skladá z 28 písmen: a, b, c, ĉ, d, e, f, g, ĝ, h, ĥ, i, j, ĵ, k, l, m, n, o, p, r, s, ŝ, t, u, ŭ, v, z.

Na rozdiel od slovenčiny niektoré písmená chýbajú a tieto sú navyše:

• ĉ = č
• ĝ = dž ako v slove „džem“
• ĥ = ch
• ĵ = ž
• ŝ = š
• ŭ tvorí dvojhlásku a číta sa ako napr. v slove „auto“
• u sa nikdy nečíta ako dvojhláska, ale oddelene ako v slovách „učený“ alebo „neurčitý“

Výslovnosť

Slová sa vyslovujú tak, ako sa píšu. Pozor, nedochádza k zmäkčovaniu (di, ti, ni, li)!

• aŭto = auto
• neŭtrala = neutrala („e“ sa číta zvlášť a „u“ tiež)
• nenio = nenyo
• ĉambro = čambro
• ĝi = dži

Prízvuk

Slová s viac než jednou slabikou majú prízvuk na predposlednej slabike, napr.

• te-le-FO-no (te-le-FO-no)
• ra-DI-o (ra-DY-o)
• kaj (kaj)
• a-MI-ko (a-MI-ko)
• ES-tas (ES-tas).

Člen

Určitý člen la sa používa zhodne ako „the“ v angličtine. To znamená, pokiaľ sme už o veci hovorili alebo je z kontextu známa. V slovenčine je najbližšie použitie „ten“ („tá“ alebo „to“). Člen je nesklonný (nezáleží na pohlaví, množstve ani páde). Neurčitý člen v esperante neexistuje.

• la amiko – ten priateľ (ten konkrétny, o ktorom sme už hovorili)
  • amiko – priateľ (hocijaký)
• la laboro – tá práca (všetci vieme, na ktorú myslíme)
  • laboro – práca (hocijaká)

Osobné zámená

• mi – ja
• vi – ty
• li – on
• ŝi – ona
• ĝi – ono
• ni – my
• vi – vy
• ili – oni

Li (on) sa používa v prípade, že ide o osobu alebo zviera mužského pohlavia. Ŝi (ona) sa používa v prípade, že ide o osobu alebo zviera ženského pohlavia. Ĝi (ono) sa používa pre všetky veci! Takže napríklad „loď“ je „to“ a nie „tá“ ako v slovenčine.

Privlastňovacie zámená

Sú tvorené pridaním koncovky -a k osobným zámenám. Sú pre všetky rody a pády (s výnimkou 4. pádu a množného čísla) rovnaké:

• mia – môj (môjho, môjmu, mojím)
• via – tvoj
• lia – jeho
• ŝia – jej
• ĝia – toho (patriace tomu)
• nia – náš
• via - váš
• ilia – ich

Podstatné mená

Všetky podstatné mená sú zakončené -o. Neexistuje gramatický rod. Pokiaľ by malo ísť o pohlavie, je vyjadrené príponou.

• tablo – stôl
• lernanto – študent
• lernantino – študentka

Množné číslo

Množné číslo končí -j. Týka sa nielen podstatných mien, ale aj prídavných, napr.:

• tabloj – stoly
• lernantoj – žiaci
• viaj lernantoj – vaši žiaci

Slovesá

1. Infinitív (neurčitok) končí -i, napr.:
   • lerni – učiť sa
   • labori – pracovať
   • esti – byť
2. Prítomný čas končí -as. A nezáleží na čísle alebo osobe:
   • mi sidas – ja sedím
   • vi sidas – ty sedíš, vy sedíte
   • ni sidas – my sedíme
   • ili sidas – oni sedia

Ĉu?

Ĉu je opytovacia častica. Môžeme ju preložiť ako „Či?“. Keď ju dáme pred oznamovaciu vetu, vytvorí z nej opytovaciu (na ktorú odpovedáme áno/nie):

• Ĉu vi sidas? – Sedíš?, Sedíte?
• Ĉu vi skribas? – Píšeš?, Píšete?

Kiu?

Toto opytovacie zámeno slúži namiesto slovenského „kto?“, ale aj namiesto „ktorý?“. Napr.:

• Kiu vi estas? – Kto si?, Kto ste?
• Kiu instruisto sidas? – Ktorý učiteľ sedí?

Prípona -ist

Používa sa pri označení osoby, ktorá pravidelne vykonáva nejakú činnosť. Napr.:

• instruisto – učiteľ
• hotelisto – hoteliér
• esperantisto – esperantista

Prípona -in

Používa sa pri tvorbe ženskej formy podstatného mena:

• patro – otec
  • patrino – matka
• lernanto – žiak
  • lernantino – žiačka
• instruisto – učiteľ
  • instruistino – učiteľka

Súhlas

jes sa používa rovnako ako anglické „yes“.

• Ĉu vi estas en la ĉambro?
  • Jes, mi estas en la ĉambro.
• Si/ste v tej miestnosti?
  • Áno, ja som v tej miestnosti.

Nesúhlas

ne znamená „nie“. Používa sa aj na tvorenie zápornej vety.

• Ne, mi ne estas en la ĉambro.
  • Nie, ja nie som v tej miestnosti.