Abeceda

Esperantská abeceda má 28 písmen: a, b, c, ĉ, d, e, f, g, ĝ, h, ĥ, i, j, ĵ, k, l, m, n, o, p, r, s, ŝ, t, u, ŭ, v, z.

Niektoré písmená poznáme aj zo slovenčiny, iné sú navyše alebo sa čítajú inak:

• c sa číta ako c
• ĉ sa číta ako č
• ĝ sa číta ako dž, napríklad v slove "džem"
• ĥ sa číta ako slovenské ch
• ĵ sa číta ako ž
• ŝ sa číta ako š
• ŭ tvorí krátke u v dvojhláske, napríklad v aŭto
• u sa číta samostatne ako u, nie ako časť dvojhlásky

💡 Pomôcka: písmeno so strieškou má vlastný zvuk: ĉ = č, ĝ = dž, ĵ = ž, ŝ = š.

Výslovnosť

Slová sa vyslovujú tak, ako sa píšu. Každé písmeno sa číta.

V esperante sa po d, t, n a l nič nezmäkčuje:

• aŭto – auto
• neŭtrala – neutrálny
• nenio – nič
• ĉambro – izba
• ĝi – ono

⚠️ Pozor: slovenské mäkčenie v slabikách di, ti, ni, li neprenášaj do esperanta. telefono nie je "ťelefono".

Prízvuk

Prízvuk je vždy na predposlednej slabike:

• te-le-FO-no
• ra-DI-o
• a-MI-ko
• ES-tas

💡 Pomôcka: v esperante nemusíš prízvuk hádať. Počítaj slabiky od konca a zvýrazni predposlednú.

Člen

Esperanto má určitý člen la. Používa sa, keď hovoríme o niečom známom alebo už spomenutom. V slovenčine často pomáha predstava slov "ten", "tá", "to", ale la sa neprekladá vždy.

La sa nikdy neskloňuje:

• la amiko – ten priateľ, konkrétny priateľ
• amiko – priateľ
• la laboro – tá práca, konkrétna práca
• laboro – práca

Neurčitý člen v esperante neexistuje:

• tablo – stôl
• amiko – priateľ

Osobné zámená

• mi – ja

• vi – ty, vy

• li – on

• ŝi – ona

• ĝi – ono, to

• ni – my

• ili – oni

• Li sa používa pre osobu alebo zviera mužského pohlavia.

• Ŝi sa používa pre osobu alebo zviera ženského pohlavia.

• Ĝi sa používa pre veci a zvieratá, keď pohlavie nie je dôležité.

⚠️ Pozor: slovenský gramatický rod vecí sa do esperanta neprenáša. Loď je v slovenčine "tá", ale v esperante môže byť ĝi.

Privlastňovacie zámená

Privlastňovacie zámená vzniknú pridaním koncovky -a k osobnému zámenu:

• mia – môj
• via – tvoj, váš
• lia – jeho
• ŝia – jej
• ĝia – jeho, jej, toho
• nia – náš
• ilia – ich

💡 Pomôcka: zámeno + -a = vlastníctvo: mi → mia, vi → via, ili → ilia.

Podstatné mená

Všetky podstatné mená končia na -o. Nemajú gramatický rod ako v slovenčine:

• tablo – stôl
• lernanto – žiak, žiačka
• hundo – pes

Množné číslo

Množné číslo má koncovku -j:

• tabloj – stoly
• lernantoj – žiaci, žiačky
• viaj lernantoj – tvoji žiaci, tvoje žiačky

Slovesá

Infinitív, teda neurčitok, má koncovku -i:

• lerni – učiť sa
• labori – pracovať
• esti – byť

Prítomný čas má koncovku -as. Je rovnaká pre všetky osoby a čísla:

• mi sidas – sedím
• vi sidas – sedíš, sedíte
• ni sidas – sedíme
• ili sidas – sedia

💡 Pomôcka: v slovenčine meníme sloveso podľa osoby, ale v esperante stačí jedna koncovka: -as pre ja, ty, my aj oni.

Ĉu?

Ĉu je opytovacia častica. Keď ju dáme pred oznamovaciu vetu, vznikne otázka s odpoveďou áno/nie:

• Ĉu vi sidas? – Sedíš? Sedíte?
• Ĉu vi skribas? – Píšeš? Píšete?

Kiu?

Kiu znamená "kto" alebo "ktorý":

• Kiu laboras? – Kto pracuje?
• Kiu instruisto sidas? – Ktorý učiteľ sedí?
• Kiu libro estas sur la tablo? – Ktorá kniha je na stole?

Prípona -ist

Prípona -ist označuje človeka, ktorý sa niečím pravidelne zaoberá. Často ide o povolanie:

• instruisto – učiteľ
• hotelisto – hoteliér, pracovník hotela
• esperantisto – esperantista

Prípona -in

Prípona -in označuje ženské pohlavie:

• patro (otec) → patrino (matka)
• knabo (chlapec) → knabino (dievča)
• instruisto (učiteľ) → instruistino (učiteľka)

Niektoré slová sú už samy osebe neutrálne:

• lernanto – žiak, žiačka
• lernantino – žiačka, ak chceš výslovne zdôrazniť ženské pohlavie

⚠️ Pozor: nepoužívaj -in automaticky pri každom slovenskom ženskom rode. Lernanto môže byť aj žena.

Súhlas

Jes znamená "áno":

• Ĉu vi estas en la ĉambro? – Si v izbe?
• Jes, mi estas en la ĉambro. – Áno, som v izbe.

Nesúhlas

Ne znamená "nie" aj "ne-":

• Ne, mi ne estas en la ĉambro. – Nie, nie som v izbe.