Abeceda
Esperantská abeceda má 28 písmen: a, b, c, ĉ, d, e, f, g, ĝ, h, ĥ, i, j, ĵ, k, l, m, n, o, p, r, s, ŝ, t, u, ŭ, v, z.
Niektoré písmená poznáme aj zo slovenčiny, iné sú navyše alebo sa čítajú inak:
- c sa číta ako c
- ĉ sa číta ako č
- ĝ sa číta ako dž, napríklad v slove "džem"
- ĥ sa číta ako slovenské ch
- ĵ sa číta ako ž
- ŝ sa číta ako š
- ŭ tvorí krátke u v dvojhláske, napríklad v aŭto
- u sa číta samostatne ako u, nie ako časť dvojhlásky
💡 Pomôcka: písmeno so strieškou má vlastný zvuk: ĉ = č, ĝ = dž, ĵ = ž, ŝ = š.
Výslovnosť
Slová sa vyslovujú tak, ako sa píšu. Každé písmeno sa číta.
V esperante sa po d, t, n a l nič nezmäkčuje:
- aŭto – auto
- neŭtrala – neutrálny
- nenio – nič
- ĉambro – izba
- ĝi – ono
⚠️ Pozor: slovenské mäkčenie v slabikách di, ti, ni, li neprenášaj do esperanta. telefono nie je "ťelefono".
Prízvuk
Prízvuk je vždy na predposlednej slabike:
- te-le-FO-no
- ra-DI-o
- a-MI-ko
- ES-tas
💡 Pomôcka: v esperante nemusíš prízvuk hádať. Počítaj slabiky od konca a zvýrazni predposlednú.
Člen
Esperanto má určitý člen la. Používa sa, keď hovoríme o niečom známom alebo už spomenutom. V slovenčine často pomáha predstava slov "ten", "tá", "to", ale la sa neprekladá vždy.
La sa nikdy neskloňuje:
- la amiko – ten priateľ, konkrétny priateľ
- amiko – priateľ
- la laboro – tá práca, konkrétna práca
- laboro – práca
Neurčitý člen v esperante neexistuje:
- tablo – stôl
- amiko – priateľ
Osobné zámená
mi – ja
vi – ty, vy
li – on
ŝi – ona
ĝi – ono, to
ni – my
ili – oni
Li sa používa pre osobu alebo zviera mužského pohlavia.
Ŝi sa používa pre osobu alebo zviera ženského pohlavia.
Ĝi sa používa pre veci a zvieratá, keď pohlavie nie je dôležité.
⚠️ Pozor: slovenský gramatický rod vecí sa do esperanta neprenáša. Loď je v slovenčine "tá", ale v esperante môže byť ĝi.
Privlastňovacie zámená
Privlastňovacie zámená vzniknú pridaním koncovky -a k osobnému zámenu:
- mia – môj
- via – tvoj, váš
- lia – jeho
- ŝia – jej
- ĝia – jeho, jej, toho
- nia – náš
- ilia – ich
💡 Pomôcka: zámeno + -a = vlastníctvo: mi → mia, vi → via, ili → ilia.
Podstatné mená
Všetky podstatné mená končia na -o. Nemajú gramatický rod ako v slovenčine:
- tablo – stôl
- lernanto – žiak, žiačka
- hundo – pes
Množné číslo
Množné číslo má koncovku -j:
- tabloj – stoly
- lernantoj – žiaci, žiačky
- viaj lernantoj – tvoji žiaci, tvoje žiačky
Slovesá
Infinitív, teda neurčitok, má koncovku -i:
- lerni – učiť sa
- labori – pracovať
- esti – byť
Prítomný čas má koncovku -as. Je rovnaká pre všetky osoby a čísla:
- mi sidas – sedím
- vi sidas – sedíš, sedíte
- ni sidas – sedíme
- ili sidas – sedia
💡 Pomôcka: v slovenčine meníme sloveso podľa osoby, ale v esperante stačí jedna koncovka: -as pre ja, ty, my aj oni.
Ĉu?
Ĉu je opytovacia častica. Keď ju dáme pred oznamovaciu vetu, vznikne otázka s odpoveďou áno/nie:
- Ĉu vi sidas? – Sedíš? Sedíte?
- Ĉu vi skribas? – Píšeš? Píšete?
Kiu?
Kiu znamená "kto" alebo "ktorý":
- Kiu laboras? – Kto pracuje?
- Kiu instruisto sidas? – Ktorý učiteľ sedí?
- Kiu libro estas sur la tablo? – Ktorá kniha je na stole?
Prípona -ist
Prípona -ist označuje človeka, ktorý sa niečím pravidelne zaoberá. Často ide o povolanie:
- instruisto – učiteľ
- hotelisto – hoteliér, pracovník hotela
- esperantisto – esperantista
Prípona -in
Prípona -in označuje ženské pohlavie:
- patro (otec) → patrino (matka)
- knabo (chlapec) → knabino (dievča)
- instruisto (učiteľ) → instruistino (učiteľka)
Niektoré slová sú už samy osebe neutrálne:
- lernanto – žiak, žiačka
- lernantino – žiačka, ak chceš výslovne zdôrazniť ženské pohlavie
⚠️ Pozor: nepoužívaj -in automaticky pri každom slovenskom ženskom rode. Lernanto môže byť aj žena.
Súhlas
Jes znamená "áno":
- Ĉu vi estas en la ĉambro? – Si v izbe?
- Jes, mi estas en la ĉambro. – Áno, som v izbe.
Nesúhlas
Ne znamená "nie" aj "ne-":
- Ne, mi ne estas en la ĉambro. – Nie, nie som v izbe.