La forma -u aprés ke
La finaison -u ne sèrv pas solament por un ôrdre. Aprés ke, ela aparêt aprés un vèrb de volontâ, de desir, d'ôrdre ou de demanda.
- Mi deziras, ke vi venu. – Jou dèsiro que tu vegnies.
- Ĉu vi volas, ke mi montru? – Vôs-tu que jou montre?
Prèposicion je
Je est una prèposicion gènèrala. On l'empleye quand una ôtra prèposicion ne va pas bien. Ela est comuna avouéc les hores.
- je la kvina horo – a cinc hores
- je la oka horo – a uèt hores
Vèrbo farti
Farti demanda ou dècrit l'ètat d’una persona.
- Kiel vi fartas? – Comment vas-tu?
- Mi fartas bone. – Jou vé ben.
Sufixo -et
-et fât un mot més petit ou més doux.
- libro → libreto – petit livro
- iom → iomete – un petit pou
Sufixo -eg
-eg fât un mot més grand ou més fort.
- bona → bonega – brâvament bon
- varma → varmega – brâvament chôd
Sufixo -iĝ
-iĝ montra que lo subjèt vegnèt quârqua-chousa ou change d'ètat.
- nomo → nomiĝi – s'apelar
- ruĝa → ruĝiĝi – vegnir rôjo
Subfrâses relatives avouéc kiu
Kiu ou kiun puet relier una subfrâsa a un nom davant. La forma prend -n quand ela est objèt dans la subfrâsa.
- la libreto, kiun mi sendis – lo petit livro que jou ai mandâ
- la homo, kiu venis – la persona que est vegnua
Mots avouéc foj
Foj montra una côp, una ocasion ou una rèpèticion.
- dufoje – doux côps
- multfoje – mêntos côps
Mots composâs de la via quotidiana
Les radicâls ja connus puvont formar des mots novèls.
- mateno + manĝi → matenmanĝi – mandziér lo matin
- letero + portisto → leterportisto – facteur
- hejmo + lando → hejmlando – payis natal